Close
PÄŤ PRAKTICKÝCH TIPOV NA IDYLU NIELEN POČAS SVIATKOV

PÄŤ PRAKTICKÝCH TIPOV NA IDYLU NIELEN POČAS SVIATKOV

Dni do Vianoc zvykneme odratúvať aj z pohľadu toho, že nám dochádzajú sily. Hoci si povieme, že ich rovnomerne rozložíme, máme čo robiť, aby sme pod stromček neodpadli úplne vyčerpaní. Denne sme vystavení vysokým nárokom, požiadavkám a neustálym zmenám, a potom z toho mávame pocit, že sú v našom živote iba reakcie, ale žiadne akcie. Ako keby sme nežili svoj život, ale život žil nás. Vianočné sviatky sú ideálne na to, aby sme sa stíšili a dopriali si pohľad z nadhľadu a odstupu na vlastný život.

Mobilizácia a revitalizácia síl

To, či sa budete cez sviatky cítiť dobre alebo zle, nebude závisieť od vonkajšieho sveta, ale od vás samých. “Nastavte si” okolnosti tak, aby bolo pre vás čo najjednoduchšie cítiť sa dobre a namáhavé cítiť sa zle. Bude si to vyžadovať prácu na psychickej odolnosti a vnímavosti voči vlastnému prežívaniu.

Päť praktických tipov pre viac pohody, harmónie a vyrovnanosti

Päť praktických tipov na idylu nielen počas sviatkov

Čas na rozhovor so sebou

Pochopiť pocity vo svojom vnútri nebýva ľahké. Pokým sa nevyznáte v sebe, máte tendenciu obviňovať ostatných z toho, že sa cítite zle. Výčitky komunikáciu nesmierne komplikujú. Je lepšie obmedziť sa na hovorenie o svojej osobe. V praxi to znamená, že použijete výraz „Cítim sa…“ namiesto „Ty si neurobil, nepovedal, nedokončil…“ Aby sa to mohlo diať s ľahkosťou, potrebujete sa orientovať v tom, čo vás vháňa do emočných únosov. Vtedy pocit vypne racio a vy nemáte veci pod kontrolou. Odhalíte tú schému iba keď sa stanete dobrými pozorovateľmi samých seba. Len tak porozumiete tomu, čo je pre vás dôležité a nájdete spôsob, ako sa k tomu prepracovať.

V hre je tiež pozitívne sebectvo. Je dôležité na to, aby ste mali dostatok pre seba, z ktorého môžete potom štedro rozdávať. Preto vždy, keď vás niekto požiada o niečo väčšie, doprajte si čas na odpoveď. Pokojne sa nadýchnite a opýtajte sa seba: „Ako najlepšie môžem pomôcť a akú pomoc teraz považujem za skutočne užitočnú? Čo chcem naozaj urobiť?“ Nemusíte robiť, čo by si prial niekto iný. Odvažujte sa hovoriť „nie“, ak nemáte dobrý pocit.

 

Čas na rozhovor s blízkymi

Na začiatku debaty vyjadrite vďačnosť. Premyslite si, za čo ste blízkym vďační a dajte im to vedieť. Je to zásadné pre celkovú atmosféru rozhovoru, lebo sa tak vytvára porozumenie. Až potom začnite hovoriť o svojich pocitoch a tom, čo by ste chceli prebrať, čo vás trápi v súvislosti s nimi, alebo čo by ste chceli zmeniť. Kľúčové je pri tom myslieť na úctu, rešpekt a dôveru. V hre je ešte jedna základná súčasť komunikácie, na ktorú sa zabúda, a tou je súznenie. Nedokážete ho vytvárať, pokým nezapojíte empatiu a súcit. To sú predpoklady na to, aby bola myseľ otvorená, dobroprajná, veľkorysá, tolerantná…

Súznenie si neraz zamieňame za snahu pomáhať. Zdôvodníme si, prečo máme právo vtrhnúť do sveta toho druhého a naprávať jeho myšlienky, pocity, skutky… Zabúdame, že to všetko je nedotknuteľné. Môžeme to meniť iba u seba. Nemáme žiadne právo preukazovať ľuďom vrelosť a súcit iba keď splnia nejaké podmienky. Je to obdobné, ako keď nepočúvame, aby sme porozumeli, ale počúvame, aby sme dávali odpovede. Preukazovať účasť a priateľské porozumenie sa nám darí najlepšie vtedy, keď sa nepokúšame vpašovať svoj príbeh do príbehu tých druhých.

Čas na rituály

Žijeme v dobe, kedy nás neustále niečo rozptyľuje a rituály vytvárajú prístav bezpečia. Fungujú vďaka ustavičnému opakovaniu, lebo len tak sa myseľ naučí zdokonaliť to, čo od nej chceme, aby robila v náš prospech. Rituály sa okrem iného môžu starať o pravidelné potešenie, v ktorom sú silné emocionálne zložky. Potrebujeme ich na to, aby vyvažovali všetko výkonnostné. Vďaka nim si môžeme dopriať pôžitky, ktoré dodávajú zmyslom aj emóciám pozitívny náboj.

Urobte si o svojich rituáloch prehľad – ktoré zo zabehnutých vám fungujú výborne a chcete ich pestovať ďalej? Ktoré sú už „prežité“ a hodila by sa inovácia alebo vylepšenie?

Vymyslite si cez sviatky nejaký nový rituál, ktorý umocní to, že chcete život väčšmi žiť, než prežívať. Stačí aj päť minú denne, počas ktorých sa zastavíte a zamyslíte nad tým, čo je vo vašom živote ocenenia hodné a na čo chcete pútať pozornosť. Tam, kam pôjde vaša pozornosť, pôjde aj vaša energia a správanie.

Čas na radosť

Dávanie nám spôsobuje veľkú radosť. Robíme to radi a sme v tom výborní. Omnoho väčší problém nám však robí dovoliť si prijímať dary, nech sú v akejkoľvek podobe. Okrem toho, že to vytvára nerovnováhu, tak pri tom „neprijímaní“ oberáme toho, kto nás chcel obdarovať, o radosť z dávania. Problémom môže byť to, že nevnímame samých seba ako tých, ktorí sú hodní obdarovania. Môžeme to „zaslúženie si“ trénovať okľukou.

Hovorte ľuďom, že ich máte radi alebo im vyjadrite, že si ich vážite. Môžete ich tým zaskočiť, lebo nebudú schopní prijať vašu úprimnosť, alebo zareagujú inak, než ste dúfali. Vôbec to neprekáža. Vy trénujete na prijímanie tým, že rozdávate nezvyčajné ocenenia a sledujete, čo to s vami robí. Ako by ste reagovali, keby ste boli na mieste tých, ktorým vyjadrujete pocity? Pekne to u seba simulujte, aby ste naberali potrebnú zručnosť. Pomôžete tak druhým, ako aj sebe. Zásada je iba jedna – musí to byť bez posudzovania a hodnotenia. Môže sa to podobať na živelné spustenie sa dolu zasneženým kopcom iba na igelite, lebo boby nie sú po ruke. Avšak, potešenie z jazdy to nepokazí, chce to iba trochu spontánnosti a uvoľnenia. Vyrába to potom ohromne veľa radosti. A to je vec, ktorá stojí za harmóniou a dáva zmysel vášmu snaženiu.

Čas na lásku

Znie to divne, lebo láska nepotrebuje špeciálny čas. Lenže aby ste jej prejavy cítili, potrebujete ju dávať najavo. Každodenný kult láskyplnosti, ktorou vyjadrujete ľuďom, akí sú pre nás dôležití a významní, vám vytvára hormóny šťastia.

Aj v tom najkomplikovanejšom človeku dokážete nájsť lásku. Niekto ju má ukrytú v očiach, iný ju dokáže preukazovať cez svoje zručnosti alebo skutky, z niekoho ju cítiť vďaka vyžarovaniu sebalásky. Aj túžiaci po láske sú jej plní, aj tí, ktorí sa zmietajú strachom. Je v každom z nás, aj keď býva v rôznych podobách a prevedeniach. Na láske je fascinujúce to, že sa nikdy nedá rozdávaním minúť. Čím viac jej dávame, tým viac nám zostáva. Stačí si byť plne vedomý toho, že láska je súčasťou našej podstaty, je do nás votkaná a sme z nej stvorení.

Všeobecnej láske k ľuďom a medzi ľuďmi dali Starí Gréci názov AGAPÉ. Čím menej je v spoločnosti agapé, tým väčší priestor má závisť, neznášanlivosť, netolerantnosť, nenávisť… Preto má zmysel lásku rozdávať, vyžarovať, vytvárať…, aby jej bolo medzi ľuďmi čo najviac bezpodmienečnej, ktorá vo svojej nesebeckosti nič nevyžaduje.

Prajeme Vám, nech si vychutnáte sviatky podľa svojich predstáv, s vnútorným pokojom a radosťou. Nech ste sami darčekom pre ľudí okolo Vás.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Close