Koľkokrát ste si povedali: „Ja som vedel/a, že to takto dopadne!“, hoci ste výsledok situácie nemohli predvídať? Koľkokrát ste tušili, aký typ človeka stojí pred vami, bez ohľadu na to, že ste ho stretli prvýkrát? A predsa ste mali pravdu? Koľkokrát ste nevyužili „skvelú šancu“, pretože ste mali zlý pocit? Koľkokrát ste použili svoje inštinkty bez toho, aby ste o nich vedeli?
Šiesty zmysel
Každý z nás má schopnosť vnímať ďaleko viac, ako je na prvý pohľad zrejmé, prípadne logické. A tak, ako u každej inej schopnosti, je aj táto veľmi individuálna. Čo je to za schopnosť? Nuž, každý to nazývame inak – vnútorný hlas, predvídavosť, inštinkt, feeling… Nezáleží na tom, ako si svoj inštinkt nazvete. Dôležitá je schopnosť ho vnímať. Niektorí ľudia sa svojím inštinktom riadia bezvýhradne, iní by ten svoj nespoznali ani keby ich uhryzol. Často sa inštinktom riadite automaticky a vôbec si to neuvedomujete. Inokedy zas vedome rozhodujete o tom, či sa ním riadiť budete (pretože vnímate, že je to tak správne), alebo naopak, svoje pocity v sebe schováte, a nakoniec aj tak zistíte, že vám to vôbec nepomohlo.
Ako každá schopnosť, aj inštinkt sa dá zlepšovať, často na základe skúseností, rovnako ako je možné sa zlepšovať v chápaní, či vôbec nejaký inštinkt pre danú situáciu máte. Ak áno, viete lepšie vnímať, čo vám hovorí. Naučiť sa odlišovať, čo je inštinkt a čo vnútorný záujem, a ako ho využiť či aplikovať na podobný typ situácie. Netvrdím, že je to metafyzická schopnosť. A predsa je inštinkt omnoho viac ako logika. Dovolím si tvrdiť, že sa jedná o kombináciu podvedomia, zapamätaných skúseností, dojmov, vedomostí a niečoho nie celkom pomenovateľného.
Vzťahy a priateľstvá
Mýlila som sa niekedy? Samozrejme. Pomohol mi inštinkt v mnohých situáciách? Samozrejme. Ani inštinkt nie je neomylný, rovnako tak ako my v interpretovaní toho, čo vnímame. Inštinkt nám nikdy nebude pomáhať s banálnymi situáciami ako: „Čo bude dnes na večeru?“ Môže však pomôcť v omnoho dôležitejších otázkach. Som si istá, že viacerí z vás zažili tú zvláštnu situáciu, kedy ste stretli cudzieho človeka a v rámci času, ktorý ste spolu strávili (často úplne neplánovane), ste si ledva uvedomovali, ako jednoducho medzi vami všetko plynie.
Nemuseli sa z vás stať priatelia na celý život po jednej hodine, ani partneri po pár dňoch či týždňoch. Ale spomínate na ten krásny priebeh? Najskôr vám daná osoba bola iba sympatická. Čím viac ste sa s ňou zapriahli do rozhovoru, tým viac sa vám pozdávala/páčila. Čím dlhšie ste sa poznali, tým bližšie ste k sebe mali, a to napriek tomu, že čas, ktorý ste spolu strávili, nemusel byť na začiatku ani dlhý, ani častý. A predsa sa vaše cesty spojili, či už v priateľstve, alebo vo vzťahu.
Niekedy sa však stane niečo celkom iné. Rozmýšľate napr. o priateľstve, ktoré je skvelé vo všetkých stránkach, až na to, že sa vám do hlavy príliš často vtiera myšlienka typu: „Nerozumieme si nejak príliš dobre? Nie je všetko až príliš úžasné na to, aby to bola pravda?“ Vtedy odporúčam zamyslieť sa, či porozumenie medzi vami je naozaj vzájomné, alebo vám daná osoba iba pritakáva na všetko, čo poviete. Ak poviete: „Mám rád sushi.“, a nový priateľ povie: „Aj ja.“, je to skvelé.
Krikľavá kontrolka
Ak však väčšina vzájomného spoznávania prebieha v princípe tak, že vám priateľ stále len pritakáva a občas pridá nejaký typický kompliment, aby vo vás utvrdil pocit, že mu na vás záleží, nie je to priateľstvo. V tomto prípade sa ponorte do svojho vnútra a vylovte tú vedome utopenú krikľavo svietiacu kontrolku, ktorá vám oznamuje, že ste stretli úspešného manipulátora. Vo vzťahoch sú inštinkty najdôležitejšie, pretože ich zažívame a meníme dennodenne. Vzhľadom na to, že ide o emócie, je omnoho ľahšie si inštinkt zameniť s niečím iným. Či už za túžbu, ktorá zastrie všetko ostatné, alebo úmyselné potlačenie zlého pocitu, ktorý vám celú dobu hovorí, že strácate čas. Ak niečo príliš chceme, sme schopní si nahovoriť čokoľvek.
Inštinkty je možné aplikovať takmer na všetko. Súkromné či pracovné vzťahy, určovanie vlastného smerovania v živote, riešenie problémov alebo vyhnutie sa problémom ako takým. Ako príklad uvediem svoje reálne zážitky.
1. Keď vám vnútorný hlas hovorí: „Choďte do toho!“
Ak počúvate svoj vnútorný hlas, nemáte šancu premeškať svoju príležitosť na vzťahy, ktoré vás obohatia neopísateľným spôsobom. Niekoľko rokov naspäť som skončila úvodné školenie do nového zamestnania. Druhá časť školenia spočívala v praktickej spolupráci so skúseným kolegom. Nadriadený zdanlivo náhodne vyberal, koho a kam z našej skupinky posadí. Pamätám si, ako pozrel na mňa, prebehol očami open office a náhle ma doviedol k dievčaťu, zhruba v mojom veku, so slovami: „S Karin máte rovnaké rifle, takže patríte k sebe.“ A vážne, nielen, že obe sme v ten deň mali takmer identické fialové rifle, ale aj fialové tenisky.
Opatrný, ale zvedavý pohľad tejto Karin ma oslovil. Pamätám si, ako mi napadlo, že toto dievča chcem spoznať viac, napriek tomu, že sme sa ledva predstavili jedna druhej. Čas strávený jej školením ma utvrdil v tom, že je úžasná. Nasledujúce mesiace sme sa na zmenách míňali, ale v jeden deň sa nám obom podarilo skončiť v tom istom čase. Automaticky sme išli spolu na kávu. Tých päť hodín v kaviarni bol iba začiatok nového priateľstva. Z niečoho, čo začalo iba opatrným záujmom na základe vnútorného pocitu, vzniklo priateľstvo ako hrom.
2. Keď vám vnútorný hlas hovorí: „Choďte od toho preč!“
Inštinkty nám vedia pomôcť aj vo forme varovania. Napríklad, keď sa automaticky vyhýbate osobe, ktorá na prvý pohľad nepredstavuje vôbec žiadnu hrozbu či problém. Príklad z obdobného obdobia, z ktorého bol prvý príbeh.
Do bývalej firmy nastúpilo nové dievča, ktoré sa takmer s každým veľmi rýchlo spriatelilo. Urozprávané, mierne drzé, otvorené a veselé… Štandardne vlastnosti, ktoré by mi boli viac než sympatické. U tejto slečny to ale nestačilo. Hoci pôsobila naozaj veľmi milo, automaticky som mala potrebu sa jej vyhýbať. A bolo vidno, že toto dievča nie je zvyknuté na odstup od kohokoľvek. Môj nešpecifikovaný pocit s kontrolkou „niečo na nej nie je ok“ sa behom prvých týždňov potvrdil. Slečna bola celkom schopný manipulátor. Kolegovia sa jej zverovali s mnohými veľmi osobnými záležitosťami, ktoré využívala proti nim. Nechápala, prečo u mňa jej prístup nefunguje. Nuž, nemohla vedieť, že môj inštinkt si od nej držal odstup omnoho skôr, než sa reálne prejavila.
Inštinkt vs. logika
Tieto príbehy sú dôkazom toho, že najlepšie sa spôsob vnímania a interpretovania inštinktov ukazuje práve na príkladoch, pre individuálnosť každej situácie či osoby. Ako sa vyznať vo vlastných inštinktoch? Dokážete to aj sami? Ak veľmi chcete, a budete na tom pracovať, tak určite áno. Ak ste veľmi racionálni, bude to pre vás ťažšie, pretože inštinkty sú často na prvý pohľad iracionálne. Zmysel vám dávajú až neskôr. Inak by to, predsa, bola čistá logika, že?
Niekto by mohol povedať, že inštinkty sú iba naše priania, ktoré vyšli. Omyl. V prvom rade preto, lebo najčastejšie naše inštinkty fungujú vo vzťahu k druhým ľuďom, nie k nám samotným . V druhom rade, inštinkty, ktoré človek vníma, nie sú vždy pozitívne. Mnohé inštinkty smerujú k negatívnym pocitom. Práve tieto bývajú aj najlepšie rozpoznateľné. Inštinktívne sa vyhýbať nebezpečenstvu.
Zvieracie inštinkty
Zvieratá fungujú na inštinktoch úplne bežne. Starostlivosť o mladé je inštinktívna. Učenie sa mláďat je založené na inštinktoch, napríklad snaha naučiť sa chodiť. Až neskôr sa učia na príkladoch dospelých, ako napríklad lov. Rovnako najvýraznejšie a najpresnejšie inštinkty prichádzajú náhle, úplne mimo myšlienok, ktoré vám bežia hlavou.
Prečo je dôležité sa témou inštinktov vôbec zaoberať? Nuž, v prvom rade vás nikto k ničomu nenúti. Tento článok môžete použiť po svojom. Ak sa vám osvedčilo fungovať iba na logike a rozume, a ste tak spokojní, len smelo pokračujte. V druhom rade verím, že každý z nás dokáže vnímať viac. Viac ako logiku, viac ako myšlienky založené len na skúsenostiach. Pokiaľ si pripustíte možnosť, že aj vo vás je viac, ako si myslíte, dokážete viac. Prvým krokom je teda uveriť, že to dokážete. Druhým krokom je skúsiť to. Verte si.
Mýliť sa je ľudské
Je potrebné prijať fakt, že na začiatku sa budete mýliť. Je veľmi jednoduché si pomýliť inštinkt s vnútorným strachom alebo túžbou. Ale práve takéto chyby vám pomôžu vyselektovať, čo bolo správne, a čo nie. Čím častejšie to budete skúšať, tým jednoduchšie to bude. Veľmi ľahko môžete zistiť, že tých inštinktov v sebe máte oveľa viac, ako ste si mysleli, ibaže ste im nevenovali pozornosť. A hlavne, netlačte na seba. Keď niečo nejde, skúste to znova neskôr. Alebo len iným spôsobom. Nikto od vás neočakáva predpovedanie budúcnosti. Hovoríme tu len o spôsobe, ako si pomôcť utriediť svoj smer a svojich ľudí. Čím viac času ušetríte na veciach, ktoré nemajú zmysel, tým viac vám ho zostane na tie zmysluplné. Ak nič iné, aspoň si budete vedieť dávať pozor na ľudí, ktorí pre vás nepredstavujú nič dobré, skôr, ako oni pochopia, že už vás nedostanú tam, kam pôvodne chceli.
Pri najbližšej otázke alebo situácii, ktorú budete chcieť zhodnotiť, si nájdite čas celú vec si premyslieť. Prvý krok je na chvíľu vyhodiť z hlavy logiku. S inštinktami mnohokrát nemá vôbec nič spoločné. Závery vyplývajúce z inštinktov sú veľmi často úplne nelogické. A práve o to ide – vnímať veci inak, ako by bolo na prvý pohľad adekvátne, ale naozaj iba na prvý pohľad. Začnite situáciami, ktoré iba potrebujete zhodnotiť a viete, že sa neskôr aj tak dozviete výsledok. Nebojte sa chýb, počítajte s nimi.
Trénujte
Určite každému napadne situácia, na ktorú by mohol inštinkt použiť. Skúste to. Začnite v pokojnom prostredí, alebo niekde, kde zvyknete „resetovať hlavu“. Ak vám vyhovuje tvrdá drina v telocvični, kde si pustíte hudbu cez slúchadlá, výborne. Zamyslite sa nad svojou otázkou/situáciou. Nemyslite na nič iné. Zahoďte logiku, zahoďte strach, zatiaľ sme stále len pri myšlienkach. Vnímajte iba najhlbšie myšlienky a pocity. To, čo vnímame hlboko v nás a bojíme sa to vyjadriť, alebo si dané myšlienky ťažko pripúšťame, býva často inštinkt alebo pravda, ktorú odmietame.
Odporúčam svoje inštinkty voči osobám trénovať na nových ľuďoch, ktorých stretávate. Názor na ľudí, ktorých poznáte dlhšie, už máte skreslený skúsenosťami, spomienkami a emóciami. Noví ľudia ešte nemajú vo vašich myšlienkach žiadne miesto. Váš názor na nich je ako nepopísaný list papiera. Prvé, čo môžete vnímať pri stretnutí s úplne cudzím človekom je pocit, ktorý pri ňom máte. Nedívajte sa očami. Vnímajte emócie, ktoré pri danej osobe cítite. Veľakrát na prvý pohľad sympatický človek v sebe ukrýva veľmi veľa negatívneho. Cítite sa s ním uvoľnene? Alebo naopak máte všetky zmysly v pozore? Alebo má ten človek v sebe niečo nedefinovateľné, a tým pádom vôbec netušíte, čo si myslieť?
Prekonajte strach
Na začiatku môžu byť vaše myšlienky veľmi ťažko definovateľné. To je v poriadku. Dajte si načas. Nejde to? Nie ste si istí? Pýtajte sa sami seba otázky, ktoré vám pomôžu vylúčiť možnosti. Sami sa poznáte najlepšie a viete, kedy si odpoveď nahovárate, a kedy nie. V tomto bode by vám najviac pomohla blízka osoba, ktorá vám rozumie. Položte svoje otázky jej/jemu. Prekonajte svoj strach a vyslovte si otázky, na ktoré sa bojíte odpovedať. Najnepríjemnejšie otázky, pokiaľ dokážete byť úprimní sami voči sebe, zvyknú inštinkty podporiť, pretože triedite svoju hlavu. Hovorte nahlas. Aj tón hlasu vám napovie smer. Alebo sa vám ešte nestalo, že až keď ste nahlas vyslovili fakt, o ktorom ste boli presvedčení, že je pravda, došlo vám, že to neznie správne?
Inštinkty sú súčasťou každého z nás. My rozhodujeme, nakoľko si ich pripúšťame, a do akej miery s nimi pracujeme. Nevyriešia naše problémy, ale uľahčujú nám cestu, ktorou kráčame. Občas sa mýlime a spravíme chybu. Kto nie? Nikto nie je neomylný. A popravde, aj inštinkty majú svoje obmedzenia. Ale je dôležité vnímať, čo cítime. Veriť svojim pocitom je súčasťou základu sebapoznávania. Ak poznáme sami seba, vieme rozlišovať, čo je pre nás správne. Nemôžete pracovať na zlepšení svojich predností, keď neviete, že ich máte. Rovnako tak nemôžete pracovať na chybách, ktoré si nepripustíte. Kým ste, kam kráčate a prídete, určujete len vy.