Už sa vám niekedy stalo, že ste neboli schopný ani relaxovať, ani pracovať? Hoci ste si povedali, že sa sústredíte buď na prácu, alebo na niečo iné, aj tak ste skĺzli do niečoho medzi tým? Toto je stav, ktorý nás dokáže vyčerpať až položiť. Z hľadiska vyváženosti je pre nás veľmi dôležité nájsť rovnováhu medzi myšlienkami, pocitmi a fyzickou námahou. Objaviť to, čo sa dá vystihnúť ako „obmedzenie vnútornej rýchlosti“ – akúsi prijateľnú hranicu aktivít, ktorá vám dovolí splniť každodenné úlohy bez toho, aby ste dostali „pokutu“ za prekračovanie vlastných limitov.
Nedá sa vždy jazdiť iba v rýchlom pruhu
Keď máte zvyk prekračovať obmedzenie vnútornej rýchlosti, idete proti sebe. Neznamená to nutne, že musíte jazdiť pomalšie, či vzdať sa niečoho alebo nejako zmeniť svoje prostredie. Potrebujete sa naučiť, ako požiadavky a nároky svojho života zvládať z pohľadu naliehavosti a dôležitosti – tú im priraďujete vy, nie niekto iný. Výkon na 120 % vám neprinesie automaticky úspech. Z dlhodobého hľadiska sa totiž nedá udržať a platíte zaň príliš veľké pokuty.
Pozrite sa na svoje zážitky ako na pobyt v hoteli
Viete, že hotel nevlastníte, len niekoľko dní v ňom žijete. Páči sa vám v ňom, a ste slušný hosť. Nespálite koberce, ani neukradnete uteráky. Podobne potrebujete pristupovať k relatívnej skutočnosti, v ktorej žijete. Beriete si z nej to, čo potrebujete, no nevlastníte ju. Keď budete vnímať to, čo sa vám deje s týmto postojom, život sa nám bude javiť pohodovejší, bez ohľadu na okolnosti. Prestanete na seba toľko tlačiť a vzdorovať, potom sa vám ľahšie na veci pozerá z odstupu a nadhľadu.
Skroťte emócie
Keď sa pristihnete pri tom, ako vás emócie „vláčia“, skúste im vymedziť určitý čas. Keď si uvedomíte, že sa „topíte“ v jednom konkrétnom pocite, napríklad smútku, odmerajte si čas – povedzme 5 minút a počas tohto času sa svojim emóciám naplno oddajte. Päť minút si smúťte ostošesť. A potom dosť. Po uplynutí tejto lehoty zamestnajte svoju myseľ niečím iným – príjemným, radostným, v ideálnom prípade sa vyberte na prechádzku, aj keby ste si pripadali stále smutný. Rovnako pomáha písať si denník, ale nemal by byť iba o vašich pocitoch. Rozdeľte stranu na tri stĺpce: „Toto cítim“, „Toto si myslím“ a „Toto chcem“. Tým poskytnete väčší priestor tak rozumu, ako aj vôli a budete pociťovať menší tlak, ktorý na seba vyvíjate vy sami.
Schlaďte hlavu
Keď vás prepadne skutočne nutkavá potreba niečo urobiť, potom to nerobte. Väčšinou to totiž signalizuje, že dočasne nie ste pri zmysloch. A čím je vaša potreba naliehavejšia, tým dlhšie bude trvať, než sa vám vráti duševná rovnováha. Keď vás zachváti neodbytné nutkanie, značí to, že neuvažujete racionálne a zmietate sa v emóciách. A keď máte zahmlené okuliare emóciami, potom svet okolo vidíte skreslene. Počkajte, než trochu vychladnete a pozrite sa na svoju situáciu ešte raz. Pokiaľ sa o tom potrebujete porozprávať, zverte sa niekomu, aby ste sa na celú vec mohli pozrieť aj inými očami a neunáhlili sa. Strieľať a potom mieriť je nanič stratégia.
Zbavte sa starostí
Spomeňte si na jednu vec, ku ktorej sa v poslednom čase stále vraciate. Niečo, na čo by ste najradšej navždy zabudli. Napíšte to na papier. Hneď teraz, zaberie vám to málo času. Keď to bude vyložené čierne na bielom, poskladajte to a odložte niekam, kde to akoby odovzdáte na vyriešenie. Hoci je to iluzórne, „preparkujete to“ z hlavy aj niekam inam a uvidíte, ako sa vám uľaví.
P.S.
„Keď si zlomíš väzy, keď nemáš čo jesť, keď ti horí dom, tak to je problém. Všetko ostatné je nepohodlie. Život je nepohodlný. Život je hrboľatý. Nauč sa rozlišovať medzi nepohodlím a skutočnými problémami. Dožiješ sa vyššieho veku. Áno, život je hrboľatý. Ale hrboľ na ceste a hrboľ na prsiach nie je to isté. Človek by sa to mal naučiť rozlišovať.“ Napísal Robert Fulghum v Ach, áno.