KOĽKO VLASTNE STOJÍ PREVÁDZKA ELEKTRICKÉHO AUTA?

Mnoho ľudí, s ktorými som sa rozprával, mi povedalo, že elektrické auto je pre nich príliš drahé. Tvárili sa veľmi prekvapene, keď som sa im snažil vysvetliť, že ak nejazdia extrémne málo, je pre nich elektrické auto (EV – Electric Vehicle) dokonca lacnejšie, než auto so spaľovacím motorom (ICE – Internal Combustion Engine). Mnoho ľudí si neuvedomuje, aké položky pri prevádzke vozidla na elektrický pohon odpadajú a aké vysoké sú vlastne celkové náklady vlastníctva takéhoto vozidla. Skúsme sa preto pozrieť na náklady položku po položke. Pre tento účel sme pre vás pripravili editovateľnú výpočtovú tabuľku v exceli, kde si môžete dosadiť vaše vstupné údaje (ročný nájazd km, cenu paliva, energie a pod., alebo si dosadiť aj vami vybrané vozidlá na porovnanie).

Zdroje úspor pri prevádzke EV

1. Náklady na palivo/energiu

Spotreba osobných EV sa pohybuje od 15 do 20 kiloWatthodín (kWh) na 100 km. Jedna kWh stojí na Slovensku firmy približne 0,105 Eur. To predstavuje náklad na energiu cca 1,5 – 2 Eur na 100 km. Pre porovnanie, pri úsporných vznetových motoroch podľa normy EURO 5 sa spotreba nafty pohybuje okolo 6 l/100 km, čo predstavuje približne 6 – 7 Eur na 100 km jazdy.  Dnešné elektrické vozidlá vás tak odvezú za ¼ nákladov na kilometer jazdy. V mestskej premávke je úspora ešte väčšia, a to vďaka rekuperácii brzdnej energie pri EV a spaľovaní paliva pri voľnobehu u ICE. Úspora prevádzkových nákladov je tým väčšia, čím viac kilometrov najazdíte. V našom výpočte sme sa sústredili na typické firemné vozidlá, uvažujeme preto s ročným nájazdom 30 000 km.  Pred niekoľkými rokmi, keď bol ešte dojaz EV obmedzený na 100 – 150 km, bolo možné pri priemernom dennom nájazde 80 km a 250 pracovných dňoch v roku dosiahnuť maximálne 20 000 km ročne. V roku 2019 sú už kapacity batérií a sieť nabíjacích staníc dostatočné na to, aby bolo možné využívať EV aj na medzimestskú dopravu, a dosiahnuť tak 30 000 km ročne alebo viac. Sieť nabíjacích staníc bude musieť rásť z kapacitných dôvodov s rastom počtu EV. Ak však máte stanovište s firemnou elektrickou prípojkou, máte sčasti vyhrané a nabíjacie stanice využijete iba na dlhších cestách mimo mesta.

2. Náklady na servis

Už vám niekto povedal, že predajcovia áut nežijú z ich predaja, ale z ich servisu? Iba základné predpísané servisné úkony ako výmena oleja, palivového, vzduchového a olejového filtra motora, rozvodových remeňov po 150 000 km, prípadne výmena oleja v automatickej prevodovke a v medzinápravovej spojke, vyjdú v priemere 200 Eur na 20 000 km. V elektrickom vozidle všetky spomenuté úkony odpadajú. Stačí vám vymeniť kabínový vzduchový filter, čo zvládnete ľahko aj sami a po 100 000 km skontrolovať brzdy (ktoré môžu vydržať aj 200 000 km, v nových vozidlách dokonca aj po celú životnosť vozidla). Elektrické autá totiž väčšinu brzdného účinku dosahujú motorom, ktorý je pri brzdení v generátorickom režime a ukladá tak odpadovú kinetickú energiu naspäť do batérie. Elektrický motor ani trakčná batéria servis nevyžadujú. U EV s vodným chladením je ešte potrebná pravidelná kontrola nemrznúcej zmesi, podobne ako pri spaľovacích motoroch. Pri firemných vozidlách by bolo možné započítať finančným vyjadrením aj hodnotu strateného času, kým je auto v servise a nemôže byť využívané na svoj účel. Aj keby sme dostali náhradné vozidlo, niekto ho tam musí odviezť a doviezť vo svojom pracovnom čase.

3. Dane

Elektrické vozidlá majú vo väčšine vyspelých štátov odpustené dane. To je správne, pretože dane nemajú slúžiť iba na napĺňanie štátneho rozpočtu, ale aj na smerovanie spotrebiteľského správania želaným smerom (v nemčine Steuer znamená aj “daň” aj “riadiť”). Pri prevádzke ICE vznikajú negatívne externality (t.j. náklady ľudstva, národa a štátu, ktoré nie sú zosobnené prevádzkovateľovi). Zatiaľ čo veľkí priemyselní znečisťovatelia si musia kúpiť emisné povolenky, vozidiel spaľujúcich tuk z mŕtvych dinosaurov sa to netýka. Je preto správne a dlhodobo udržateľné, že im je odpustená aspoň daň z motorových vozidiel a registračná daň. Väčšina vyspelých štátov má tiež systematické dotačné programy na nákup EV, na Slovensku sme sa doteraz, bohužiaľ, dočkali iba časovo obmedzených „akciových zákonov“ ponúkajúcich dotácie ad hoc s časovým obmedzením, alebo “do vyčerpania rozpočtu“. Aktuálne, na konci roka 2019, je ohlásená podpora 25% (ohraničená sumou maximálne 8 000 Euro). To je, samozrejme, tiež vítaná forma podpory a do nášho výpočtu sme ju zahrnuli, avšak seriózne plánujúce firmy, ktoré by mali zámer systematicky transformovať svoj vozidlový park, to do svojich finančných plánov môžu sotva zahrnúť. Je poľutovaniahodné, že tvorcovia zákonov majú len krátkodobý, a nie koncepčný výhľad, a sú mentálne oklieštení dĺžkou volebného a rozpočtového obdobia.

Kto absolvoval aspoň jeden semester marketingu na vysokej škole vie, že rozhodovací proces nákupného správania spotrebiteľa má niekoľko krokov, pričom až keď je spotrebiteľ v poslednom z nich (je rozhodnutý produkt kúpiť, ale kúpu odkladá), je vhodným marketingovým nástrojom časovo obmedzená zvýhodnená ponuka.

4. Obmedzenie čiernych jázd

Čo vám budem hovoriť. Svojho času, keď ešte neboli GPS monitoringy vozidiel, som chcel ako vodič použiť firemnú dodávku. Keďže mám ísť príkladom, pred začiatkom jazdy som otvoril knihu jázd so zámerom zapísať začiatok jazdy. Bol piatok. Jazdy za celý týždeň boli vzorne zapísané a vyzerali OK. V knihe jázd však bol koncový stav poslednej jazdy už o 100 km vyšší, než ukazoval tachometer vozidla. Zrejme som tak ukradol ukradnuté kilometre vodičovi, ktorý s autom jazdil cez týždeň. GPS monitoring jázd samozrejme dokáže obmedziť čierne jazdy, ale pri EV sa znižuje aj finančné vyjadrenie rizika čiernych jázd. Vzhľadom na nízke náklady na kilometer tak pomaly pomíňajú dôvody investovať úsilie a čas do stráženia jázd. Ak by aj vozidlo nemalo GPS monitoring a zamestnanec by si s ním vyrazil na výlet mimo mesta, v destinácii dobije za vlastné a z firmy si odnesie maximálne 3 – 4 Euro vo forme nabitej batérie.

Ford model T stál toľko, ako kúpa koňa s celoročnou starostlivosťou

Málokto je zvyknutý počítať cenu vozidla vo forme celkových nákladov za 7 alebo 10 rokov. Elasticita dopytu po pohonných hmotách je nízka a väčšina ľudí náklady na palivo radšej ani nepočíta. Vo svetle úplných informácií o celkových nákladoch vlastníctva sa však nové auto za 30 000 Eur už nejaví drahšie od toho za 20 000 Eur, ktoré v siedmom roku vyjde na 37 000 Eur. Detailné porovnanie nájdete v priloženej tabuľke. Nemusíte pritom čakať 7 rokov, pretože pri započítaní daňových úspor, dotácie a úspory paliva sú celkové náklady vlastníctva niektorých EV nižšie už po dvoch rokoch prevádzky.

Dnes stojí elektrické auto s dvojročnou spotrebou elektriny menej ako podobné auto so spaľovacím motorom a dvojročnou spotrebou paliva.

Editovateľnú tabuľku s výpočtom úspor, kde si môžete dosadiť aj vlastné vozidlo, si môžete stiahnuť v linku tu.

Oplatí sa už aj vašej firme vozidlo na elektrický pohon? Ak by ste mali záujem bližšie prediskutovať využiteľnosť elektromobilov vo vašej firme, dohodnite si stretnutie na e-maile vnet@vnet.sk. Radi sa s vami stretneme pri dobrej šálke kávy v priestoroch našej firmy.

Tento blog je prvou časťou 3-dielnej série. V druhom dieli sa pozrieme na nabíjanie vozidiel vo vašej firme a v treťom dieli nabíjanie na cestách.