Žijeme v dobe technologických zázrakov pomáhajúcich nám byť efektívnymi a produktívnymi, na prokrastináciu sú však krátke. Prokrastinácia býva príčinou ľudskej neefektivity, frustrácie a pocitu zlyhania. Má na svedomí to, že nedosahujeme životné ciele a nenapĺňame svoj plný potenciál.
Ako sa vyhnúť pascám odkladania na neskôr
Vždy sa nachádzame uprostred nejakého úsilia a mávame z neho rozmanité pocity – od zlých až po dobré. Vytvárame svoje životy za pochodu a robíme to najlepšie ako vieme. Keď nás niečo zaskočí a vnútorný hlas nám hovorí, že to bude ťažké, namáhavé, náročné…, rýchlo sa začneme obzerať po niečom ľahšom, lepšom, príťažlivejšom… je to vždy lákavé pokušenie – podľahneme jeho zvodom a ťažko sa nám hovorí “nie”. A tak sa neraz vzdávame a vyberáme si niečo, čo je pre nás nedobré či nesprávne. Vzdáme sa toho nového, na čom pracujeme a vrátime sa k starej, ľahšej, vyšliapanej ceste bez vysokej žihľavy a pichľavých kríkov.
Túžba uľahčiť si veci môže byť pascou
Pohodlnosť je niečo, čo si prirodzene želá ego. Len cena, ktorú za to zaplatíme, je privysoká. To ona je tou pascou. Keď nás zaklapne, prestávame byť slobodný. Buďte preto v strehu, keď si hovoríte: “Neskôr pôjdem na vychádzku, niečo si nakreslím, pustím krásnu hudbu, objímem niekoho… Alebo tiež: neskôr zariadim, vyhľadám, naplánujem, naučím, odpustím, vyriešim… Všetko sú to pasce.
Brať prokrastináciu ako nadávku?
Keď opakovane odkladáme nejakú činnosť, nechávame ju úplne na poslednú chvíľu alebo ju neurobíme nikdy, tak si môžeme povedať, že prokrastinujeme, čiže chronicky odkladáme. Na svedomí to má okrem iných vecí pretlak informácií, ktoré sa na nás valia a sú dostupné odkiaľkoľvek a v bezodnom množstve. To, čo sa nám potom stane je, že svoju pozornosť a energiu, ktorú máme k dispozícii, rozptýlime na mnohé strany. Zisťujeme, že toto nás baví, tamto nás baví… Lenže v konečnom dôsledku nás to doslova vysáva, lebo sme v rozptyle. A má to ďalší vedľajší efekt – nič nie je väčšmi vyčerpávajúce než večné premýšľanie nad tým, čo sme nedokončili, čo ešte treba, čo tlačíme pred sebou, čo by sme mali, lebo…
Čo s následkami?
Keď sa nám stane, že absolútne sa nehýbeme z miesta a nemáme žiadny smer, lebo akoby sme boli na trampolíne a vyskakovali iba v rámci jej kruhu, je zle. Potrebujeme mať smer, ktorým chceme ísť za tým, čo nás skutočne priťahuje, čo je “to naše”, čo nám dáva zmysel. Je pre nás nesmierne dôležité, aby sme týmto hľadaním nestrávili celý život. Cesta vedie cez uvedomenie si, kto som a čo od života chcem, a pochopením svojich silných stránok a kvalít. Pri ich rozvíjaní nám je dobre, pretože na to nespotrebujeme príliš veľa energie, a pritom sa sa nám jej bude veľa vracať späť. Platí tam jednoduchá rovnica – to, čo mám rada, robím dobre; to, čo robím dobre, ostatní oceňujú. Keď seba natlačíme do niečoho, čo nám nejde, tí úspešnejší nás prevalcujú. Príde nám z toho pocit frustrácie, ktorý zaháňame ešte väčším úsilím. Kruh sa tak postupne zaťahuje bez toho, aby sa nám niečo, okrem zlých pocitov zo seba, vracalo.
Návod na seba
Pristihnete sa pri tom, keď vám napadne, že najlepšie by bolo, keby ste začali už minulý rok? Ak vám nejaký ten zámer zo skutočne objektívnych príčin nevyšiel (pardón za sarkazmus), postačí aj dnešok. Avšak zajtra opäť dnešok, aj pozajtra… než sa vytvorí návyk, ktorý spôsobí, že to prestanete analyzovať a hľadať dôvody, prečo sa to nedá a jednoducho to budete robiť. Môžete si pomôcť dvomi technikami.
Salámová technika spočíva v tom, že si celú úlohu naplánujete do detailov a potom sa rozhodnete, že na začiatok zvládnete iba malú časť celého diela, ako keď jete štangľu salámy po jednotlivých kolieskach. Je predpoklad, že keď začnete pracovať na jednej časti, dostanete po jej dokončení chuť na ďalšiu.
Technika ementálskeho syra vám pomôže dostať sa do tempa tak, že úlohu iba načnete, ako keby ste urobili dieru do ementálu. Na úlohe tak pracujete iba určitý čas, môže to byť iba 5-10 minút, po uplynutí ktorých činnosť prerušíte a pustíte sa do niečoho iného.
Povzbudenie
Naša hlava v tom má jasno: keď sú veci jednoduché, chcú sa nám robiť. Oplatí sa hlavu naučiť, že získa veľa aj vtedy, keď bude robiť ešte aj to, čo je správne okrem toho jednoduchého. To je presne ten triumfujúci skvelý pocit, keď prekonáme samých seba. Treba si ho dopriavať čo najčastejšie, je krásne návykový.
Prokrastinácia je ako kreditná karta. Je to všetko veľká zábava, kým vám nepríde účet.
Christopher Parker
Viac skvelých článkov o sebarozvoji nájdete na www.lifekoucing.sk.